Ondrej Nagaj - hosť festivalu Zvedavé čítanie

Nagaj OndrejPíšem jedine vtedy, keď musím písať. Nikdy sa do toho nenútim.

*21.2.1940, Ratkovské Bystré
básnik, autor literatúry pre deti, učiteľ

Už viac ako polstoročie je súčasťou slovenskej poézie pre deti i dospelých. S literatúrou bol spätý celý jeho profesijný život. Strávil ho zväčša ako stredoškolský učiteľ slovenčiny a ruštiny, ktoré vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od pedagogického remesla si odskočil len na niekoľko rokov do Vydavateľstva Osveta v Martine, kde bol vedúcim redaktorom pôvodnej umeleckej tvorby. Aktuálne žije a tvorí v Turčianskych Tepliciach. Po počiatočnom publikovaní básní v časopisoch Mladá tvorba, Smena či Slovenské pohľady, dozrel čas na prvú básnickú zbierku Verše na pni (1966) nasledovanú mnohými ďalšími. Postupne sa vyprofiloval na autora so širokým poetickým i tematickým záberom od ľúbostnej lyriky a prírodných motívov k reflexívnej poézii domova a ľudských vzťahov, cez konfrontáciu konzumného životného štýlu s tradičnými duchovnými hodnotami, až po básne venované kultúrnym a literárnym osobnostiam ako poďakovanie za ich pozitívne pôsobenie na jeho tvorbu či poetické obrázky z pedagogickej praxe. Láska má v jeho veršoch priam zázračné vlastnosti. Vo vyznaniach lásky žene postupne čítame vyznania podmanivej lásky k životu. Veľkú časť jeho tvorby predstavuje poézia pre deti, ktorým sú určené mnohé jeho leporelá s prírodnou a zvieracou tematikou, zbierky krátkych humorných básničiek, rečňovaniek, hádaniek či veršíkov určených na nácvik výslovnosti.

large basnickove pochutky large versiky o zvieratkach co slniecko videlo large hadanky

Básničkové pochúťky alebo
pochúťkové básničky (2014)

Veršíky o zvieratkách (2009) Čo slniečko videlo (2008) Hádanky (2006)
od coho ma slnko kluce kamarati na luke mam basnicku na jazy vajicko
Od čoho má slnko kľúče (2005) Kamaráti na lúke (2005) Mám básničku na jazýčku (1988) Kde spí hnedé vajíčko? (1987)