U nás lepšie, ako doma...

  

Kniha roka PSK 2018

Kniha roka 2018

ČÍTAJ - HLASUJ - VYHRAJ
Info o súťaži

Kniha na tento týždeň

hana

Odporúča Táňa Dubecká
(Pobočka Sídlisko Šváby)

Liečivé účinky bobuľovitých plodov pestovaných a divo rastúcich krov

baza(aronia čiernoplodá, baza čierna, hloh, jarabina, rakytník, šípky)

Najnovšie vedecké a lekárske výskumy dokazujú, že bobuľovité ovocie či už ako divo rastúce, alebo pestované, sa vyznačuje vysokým obsahom cenných výživných látok, najmä vitamínov, minerálov a flavonoidov. V ľudskom tele pôsobia ako antioxidanty proti predčasnému starnutiu a pomáhajú pri predchádzaní rôznych ochorení.

Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa Wild)

Pochádza zo severnej Ameriky. U nás sa začala rozširovať v záhradkách vo väčších výsadbách na prelome 70. rokov. Naša najznámejšia odroda je zapísaná pod menom Nero. Najvhodnejšia pestovateľská forma je ker. Arónia čiernoplodá nie je náročná na stanovište. Možno ju pestovať v záhradkách, parkoch, ale aj plantážnicky. Veľmi plytko zakoreňuje. Rozmnožuje sa semenom, odrezkami, delením kra a štepením na podpník jarabiny vtáčej. Rastie bujne až do výšky 2 a ½ metra. Kvitne v máji. Odroda má vysoký stupeň samoopelivosti a je úrodná.

Plody sú modročierne, stredne veľké, guľaté, tvarom a veľkosťou sú podobné plodom jarabiny vtáčej moravskej. Je pomerne odolná proti škodlivým činiteľom. Plody arónie majú radi škorce a drozdy, lebo im poskytujú cenné látky na prežitie zimy.

Využitie: Plody arónie - malvičky - majú vysoký obsah vitamínu C, ďalej obsahujú vitamíny skupiny B a provitamín A. Zvláštnosťou týchto plodov je vysoký obsah rutínu v rôznych formách, ktorý pomáha upevňovať a rozširovať cievy. Vyrábajú sa z neho lieky proti arterioskleróze, vysokému tlaku a chorobám žalúdka a žlčníka. Majú tiež vysoký obsah cenných minerálnych látok ako je vápnik, železo, bór, jód, meď, molybdén a ďalšie. Obsahujú vzácne protiplesňové a protibakteriálne látky. Ich účinok možno porovnať s účinkom propolisu. Preto sa plody arónie nekazia, neplesnivejú a nehnijú. Možno ich výborne sušiť.

Na domáce spracovanie plodov existuje mnoho receptov podobne ako pri ríbezliach. Spracovávajú sa na šťavy, sirupy, vína, kompóty, džemy a pod. Vo vyšších polohách, kde je viac zrážok, sú chutnejšie, kyslasté. V domácnostiach sa odporúča kompotovať ich s hruškami, pričom podiel arónie by mal byť 1/3. Veľmi vhodné sú aj na výrobu muštov. Majú vysokú výťažnosť. Vylisovaná tekutina nepodlieha skaze a dá sa piť v prírodnom stave.

Baza čierna (Sambmbucus nigra L.)

V pôvodnej splanenej forme vytvára krovitý porast v lesoch a hájoch, na smetiskách a medziach, pri potokoch, okolo stavenísk a pod. Šľachteniu bazy čiernej sa v celosvetovom meradle venuje malá pozornosť. Československá odroda Sambo do listiny povolených odrôd bola zaradená v roku 1983.

Využitie:
Kvety bazy čiernej sú žltobiele.. Zbierajú sa v máji až júni pred úplným rozkvitnutím s hlavnou stopkou dlhou asi 10 mm. Obsahujú éterické oleje, triesloviny a flavónglykozidy. Zo sušených kvetov sa pripravuje výborný čaj, ktorý sa pije pri horúčkach. Pri zápaloch ústnej sliznice je odvar vhodný na kloktanie. Z listov sa vyrába masť, z čiernych bobúľ bazy čiernej lekvár, víno, farbivo a pod.

Dozreté plody bazy čiernej obsahujú organické kyseliny, antokyánové farbivá, vitamíny A a C, alkaloid samburín a tiež cholín, ktorý sa považuje za účinný liek proti skleróze. Produkty z bazy čiernej pôsobia pri ľahkých nervových ochoreniach, pri ischiase a regulujú trávenie. Dôležité je, aby sa nezberali nezrelé plody, pretože obsahujú veľa sambunigrínu (táto látka spôsobuje škriabanie v hrdle a závraty). Pri zbere v prírode nesmú sa zberať plody príbuzného rodu - chabzdy, ktorá má podobné plody. Plody chabzdy sú mierne jedovaté, nechutné a zapáchajú.

Hloh (Crataegus L.)

V rámci tohto rodu existuje asi 50 druhov, u nás sa vyskytujú dva: hloh obyčajný a hloh jednosemenný. Rastie na území celej Európy v nížinatých i horských polohách. Vzhľadom na hojný výskyt vo voľnej prírode sa s jeho kultúrnym pestovaním zatiaľ neuvažuje. V sadovníctve sa uplatňuje veľa foriem hlohu s pestrofarebnou škálou kvetov.

Biologické vlastnosti a pestovateľské požiadavky:

Rastie v tvare kra, alebo menšieho stromu do výšky 3 - 4 metrov. Kvitne koncom mája až v júni. Hloh jednosemenný kvitne o 10 - 14 dní neskoršie ako hloh obyčajný. Plody hlohu obyčajného obsahujú 2 - 3 smená, v plodoch hlohu jednosemenného je len jedno semeno. Na podmienky pestovania nemá hloh veľké nároky. Vyhovujú mu dobre osvetlené polohy. Vo voľnej prírode sa rozmnožuje semenami. V okrasnom záhradníctve sa rozmnožuje očkovaním, alebo vrúbľovaním na vlastné semenáče.

Využitie:
Plody hlohu dozrievajú v septembri až októbri, sú jedlé hneď po dozretí. Okrem priameho konzumu sú vhodné aj na domáce spracovanie. Z čerstvých plodov možno pripraviť marmeládu a sirup. Sušené plody sú vhodné na prípravu liečivého čaju.

Hloh je cennou liečivou rastlinou. Obsahuje organické kyseliny, fenolové zlúčeniny, cholín a acetylcholín, fruktózu, rad vitamínov, fytosteríny a minerálne soli. Zbierajú sa kvety, alebo vrcholčeky výhonov s kvetmi a listami na začiatku kvitnutia. V ľudovom liečiteľstve sa hloh využíva proti vysokému krvnému tlaku, skleróze a pri srdcových ťažkostiach. Liehový extrakt i vodný zapar sa používa v zdravotníctve k normalizovaniu srdečných sťahov, zlepšeniu krvného obehu v srdečnom svale a zmenšeniu jeho vzrušivosti. Lieky z hlohu posilňujú tiež krvný obeh v mozgových cievach a znižujú krvný tlak. Bolo dokázané protisklerotické pôsobenie plodov hlohu.

Liehový extrakt z kvetov hlohu
10 gramov kvetu, 1 dcl 70% liehu, alebo v rovnakom množstve vodky, lúhuje sa 10 dní. Užíva sa 20 - 30 kvapiek extraktu s vodou 3x denne, 30 minút pred jedlom. Doba jednej liečebnej kúry je 20 - 30 dní. Extraktom sa liečia funkčné poruchy srdca, anginoneurózy, nespavosť u srdciarov, počiatočné formy vysokého tlaku a ateroskleróza. Znižuje vzrušivosť centrálneho nervového systému, posilňuje koronárny mozgový krvný obeh, odstraňuje arytmiu, znižuje dušnosť.

Jarabina vtáčia moravská (Sorbus aucuparia L. subsp. Moravica)

Do listiny povolených odrôd bola zapísaná v roku 1954 ako odroda moravská sladkoplodá. Spočiatku ju vysádzali len v podhorských a horských oblastiach severnej Moravy. Rozširuje sa v parkoch, alejach a záhradkách. Rastie bujne a dorastá až do výšky 10 - 15 m. Rodí na dvojročnom i viacročnom dreve.

Kvety sú belavé, usporiadané v chocholíkových metlinách. Sú obojpohlavné.

Plody sú stredne veľké, oranžové až červené malvičky. Zbierajú sa koncom septembra odstrihávaním celých chocholíkových metlín. Jarabina vtáčia moravská si vyžaduje hlboké a skôr vlhkejšie pôdy. Je veľmi adaptabilná prostrediu.

Využitie:
Plody sa používajú v potravinárskom priemysle a dajú sa zúžitkovať aj v domácnosti. Sú vhodné na priamy konzum buď čerstvé alebo sušené. Okrem toho sa používajú na výrobu kompótov, likérov, sirupov a plniek do rozličných čokoládových bombónov. Majú vysoký obsah vitamínu C. Ďalej obsahujú flavonoidy, železo, vápnik a jód. Na liečebné účely sa používajú plody, ktoré majú mierne preháňavý a močopudný účinok a pôsobia ako celkove posilňujúci prostriedok.

Rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides L.)

Pôvod a rozšírenie

Vo voľnej prírode rastie v niektorých oblastiach strednej a severnej Európy, v západnej Ázii a na južnej Sibír. Najväčšie výsadby sa nachádzajú v niektorých oblastiach bývalého Sovietskeho zväzu. Kultúrnemu pestovaniu sa venujú tiež v Nemecku. U nás sa v planej forme vyskytujú len veľmi zriedka. Najpestovanejšie sú ruské a nemecké odrody.

Biologické vlastnosti a pestovateľské požiadavky:

Rakytník je dvojdomá rastlina, ktorá rastie v tvare kra, alebo stromu. Rastliny vytvárajú širokú koreňovú sústavu so značným počtom odkopkov. Táto vlastnosť sa využíva pri vysádzaní sadencov na spevnenie pôdy v rámci protieróznej ochrany. Darí sa mu v pôdach dobre zásobených vápnikom. Je veľmi odolný proti mrazom.

Rozmnožuje sa generatívne i vegetatívne. Rozmnožovať ho možno pomocou koreňových odkopov, alebo potápaním výhonov. Najvhodnejšou metódou je zakoreňovanie polodrevitých odrezkov počas vegetácie. Sadence je najlepšie vysádzať skoro na jeseň. Vzhľadom na dvojdomosť musíme pri vysádzaní k materským rastlinám vysadiť i opeľovača. Pri obrábaní pôdu kypríme len plytko, aby sme nepoškodili korene. Vegetatívne rozmnožené rastliny začínajú rodiť už v 3. - 4. roku po vysadení.

Plody zberáme odtrhávaním jednotlivých plodov, alebo odstrihávaním celých dvojročných konárikov.

Využitie:
Plody rakytníka sú biologicky vysoko hodnotné pre vysoký obsah cenných výživných látok. Obsahujú skupinu B vitamínov (B1, B2, B3), vitamíny A, C, E, P. Obsah vitamínu C je veľmi rozdielny (150 - 900 mg). V plodoch sa nachádza rakytníkový olej. Pomerný je tiež obsah kyselín a cukrov. Plody rakytníka sú veľmi cennou surovinou na prípravu rozličných výrobkov. Osviežujúce sú napríklad čerstvé plody zaliate medom. V takom stave ich možno sterilizovať a konzumovať v neskoršom období. Sú vhodné aj na prípravu džúsov, prípadne aj v kombinácii s iným ovocím.

V ľudovom liečiteľstve sa plody používajú preventívne ako ochrana pred infekciami a v čase rekonvalescencie. Účinné látky posilňujú zrak, pôsobia proti skleróze a spomaľujú proces strnutia. Veľa minerálnych látok je aj v listoch a sú pre organizmus ľahko prijímateľné napríklad vo forme čaju. Vysoký obsah oleja v šupkách a hlavne v semenách svojím špecifickým zložením nenasýtených mastných kyselín je výnimočný. Olej lieči žalúdočné vredy, ale i popáleniny a pomáha pri regenerácii kože pri poraneniach.

Ruža šípová (Rosa canina L.)

Ruža šípová je ker s dlhými, rovnými, alebo ohnutými konármi dosahujúcimi dĺžku až 4 metre. Konáre sú pokryté mnohými tvrdými pichľavými tŕňmi. Kvety sú ružové, zriedkavo biele. Plod je mäsitý, svetločervený, zvnútra plný štetinových chĺpkov. Rastlina kvitne v máji až júni. Ruža je nenáročná na stanovište. Rastie na svahoch, popri cestách, na medziach a tvorí súčasť krovitých zárastov.

Droga

Plod ruže (šípka) - Fructus cynosbati rosae

Plody šípkovej ruže sú polyvitamínovým prostriedkom. Obsahujú karotén, vitamíny K, E, C, B1, B2, fenolové zlúčeniny a početné minerálne látky. Majú 10x vyšší obsah vitamínu C než citrón a sú ideálne pre celkové posilnenie organizmu a zvýšenie odolnosti voči chorobám. Naviac sú ľahko dostupné a môžu sa nielen sušiť, ale aj spracovať na marmelády, pretlaky, víno, alebo likér.

Šípky majú univerzálnu liečivú moc a odporúčajú sa pri týchto chorobách: anémii, ateroskleróze, hypertónii, chorobách pečene, žlčníka, krvácaní (z maternice, pľúc, hemoroidov), astme, bronchitíde, pneumónii, chorobách žalúdka, dvanástnika a bazedovovej chorobe.

Šípky liečia všetko, najmä chudokrvnosť a poruchy látkovej výmeny. Vitamín C peventívne chráni srdce a je potrebný v predinfarktnom stave, zatiaľ čo vitamín E je nevyhnutne potrebný po infarkte. Ťažkosti so srdcom často vyvolávajú nezvládnuteľné pocity úzkosti a vitamín E ich zmierňuje, alebo celkom odstraňuje. Vysoký obsah vitamínu C obmedzuje tvorbu a pôsobenie karcinogénnych toxínov, nitrozamínov a následky nadmerného užívania liekov. Urýchľuje vylučovanie alkoholu z organizmu, takže bráni vzniku vredovej choroby. Šípky obsahujú veľa vitamínu P (rutínu), ktorý napomáha vstrebávaniu vitamínu C. Šípkový čaj výborne čistí cievy a zlepšuje krvný obeh. Odporúča sa aj ako ochrana proti chrípke a nachladnutiu, keď sa pije každé 2 - 3 hodiny s medom asi týždeň.

Vnútorne sa droga používa vo forme odvaru. 2 polievkové lyžice šípkovej drviny sa zalejú 4 dcl vody. Nechá sa vylúhovať 2 - 3 hodiny. Varí sa 5 minút. Po precedení odvar sa užíva 3x denne 1 a ½ dcl po jedle. Odvar je dobre uchovávať v termoske.

Literatúra:

  • Hričovský, I. a i.: Menej známe a tonizujúce rastliny.
  • Cvengoš, J.: Sám sobě doktorem.
  • Pamukov, D., Achtardžiev, Ch.: Prírodná lekáreň.
  • Časopis Liečivé rastliny, č. 4/2008
  • Domáca bylinná lekárnička

Doma by sme mali mať asi 20 druhov sušených, alebo inak konzervovaných bylín na najčastejšie zdravotné problémy.

  • - Na odreniny: nechtík lekársky, harmanček, myší chvost, echinacea.
  • - Na prechladnutie: baza čierna, harmanček, šalvia lekárska, myší chvost.
  • - Nadúvanie: mäta pieporná, fenykel obecný.
  • - Poruchy trávenia: zemežlč menšia, vachta trojlísta, horec trojžltý, puškvorec obyčajný.
  • - Zápcha: ľanové semeno.
  • - Hnačka: plod borovnice.
  • - Čistenie krvi: žihľava, sedmikráska, púpava lekárska, myší chvost obyčajný.
  • - Neuróza azlé zaspávanie: medovka lekárska, valeriána lekárska, mäta pieporna.
  • - Silná bolestivá menštruácia: alchemilka žltozelená.
  • - Rôzne bolesti (hlava, brucho): medovka lekárska.
  • - Kožné problémy: nechtík lekársky.
  • - Pľúcne choroby: praslička roľná, ibiš lekársky.

Liečivé rastliny sú veľkým požehnaním pre ľudí, a preto by sme sa ich poznávaniu mali veľa venovať a využívať ich liečivé účinky. Získame tým mnoho pre svoje zdravie.

Literatúra:

  • Kol. aut.: Léčba přirodními prostředky.

Nájdete nás na

soc facebook soc google plus soc twitter