U nás lepšie, ako doma...

  

Pri knihe s...

Pri knihe s Dominikou Würll

Pri knihe s Dominikou WürllSrdečne vás pozývame na ďalšie stretnutie z cyklu Pri knihe s..., ktorý je zameraný na pravidelné besedy s autormi z Prešova a Prešovského regiónu.
Radi by sme prostredníctvom týchto stretnutí zviditeľnili literárnych tvorcov, ktorí žijú tu medzi nami a v našom okolí alebo odtiaľ pochádzajú.

V máji sa stretneme so spisovateľkou

DOMINIKOU WÜRLL

22. máj 2019 o 16,30 hod.
Centrálna požičovňa, Levočská 1

Vstup voľný.

DOMINIKA WÜRLL - profil

Fond na podporu umeniaZ verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako Hlavný partner projektu.

Pri knihe so Štefanom Staviarskym

Pri knihe so Štefanom StaviarskymSrdečne vás pozývame na ďalšie stretnutie z cyklu Pri knihe s..., ktorý je zameraný na pravidelné besedy s autormi z Prešova a Prešovského regiónu.
Radi by sme prostredníctvom týchto stretnutí zviditeľnili literárnych tvorcov, ktorí žijú tu medzi nami a v našom okolí alebo odtiaľ pochádzajú.

V apríli sa stretneme s učiteľom, zootechnikom a spisovateľom

ŠTEFANOM STAVIARSKYM

24. apríl 2019 o 16,30 hod.
Centrálna požičovňa, Levočská 1

Vstup voľný.

ŠTEFAN STAVIARSKY - profil

Čítať ďalej...

Štefan Staviarsky

Štefan Staviarsky*1934, Orkucany
Učiteľ, zootechnik, spisovateľ

Kniha je ako plný voz naložený mnohými historickými udalosťami s množstvom rôznorodých príbehov, v podobe legiend, povestí, rozprávok, skutočných udalostí, postojov ľudí ... všetko, čo sa udialo v minulosti je zaujímavé, pokiaľ sa k tomu zachovali vierohodné údaje.

Štefan Staviarsky je takmer renesančným typom človeka, úspešným v každej oblasti, do ktorej sa pustil. Či už to bola pedagogická činnosť, vedenie štátneho podniku, rozvoj chovu koní, organizovanie parkúrového športu, vodenie psov alebo skúmanie regionálnych dejín.
Jeho rodiskom bol orkucanský Gazdšág, teda areál Štátnej roľníckej školy v Sabinove. Tu s rodičmi i súrodencami vyrastal a počas vojny chodil do ľudovej školy. Po vojne bol žiakom meštianskej školy v Sabinove a strednú školu absolvoval doma na vtedy už Vyššej roľníckej škole. Po nej sa na základe umiestnenky stal inštruktorom pre Jednotné roľnícke družstvá v Banskej Štiavnici. Nasledovala vojenská služba, kde okrem poddôstojníckej školy absolvoval aj kurz pre psovodov a potom bol znovu inštruktorom pre JRD, no tentoraz už na Krajskom národnom výbore v Prešove. Práca ho neveľmi bavila, a tak sa v roku 1957 pustil do diaľkového štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a zároveň nastúpil ako učiteľ na Poľnohospodárskej majstrovskej škole vo Fričovciach. V Nitre sa zoznámil so svojou budúcou kolegyňou a manželkou Máriou, s ktorou vychovali troch synov. Štúdium obaja ukončili v roku 1962, presťahovali sa do Prešova a Štefan začal učiť na Strednej poľnohospodársko-technickej škole v Sabinove. V roku 1974 prijal ponuku byť riaditeľom Plemenárskeho podniku Prešov, kde zotrval až do roku 1990. Po revolúcii sa pustil do podnikania, no po štyroch rokoch sa rozhodol firmu prenechať synom a odísť na dôchodok, aby sa mohol venovať svojim záľubám - záhradke, turistike, chalupe, sučke Dači a samozrejme pátraniu po histórii miest spätých s jeho životom. A tu začína aj jeho publicistická a spisovateľská činnosť.
Prešovčania i Sabinovčania poznajú jeho meno z takmer tisícky článkov s prevažne historickou tematikou, ktoré publikoval v regionálnych novinách: Korzár, Večerník, Veľkošarišan i Spravodajca mesta Sabinov. Odkrývanie dejín, skladanie mozaík z informácií, legiend, povestí i spomienok si časom vyžiadali širší priestor, a tak v roku 2010 vznikol jeho knižný debut Gazdašág, v ktorom pri príležitosti storočnice poľnohospodárskej školy v Sabinove zachytil významné okamihy školy i svojho rodiska. O rok neskôr, keď si slávny, no už zaniknutý prešovský Štátny žrebčinec, neskôr súčasť Plemenárskeho podniku v Prešove, pripomínal 150. a žrebčinec vo Veľkom Šariši 40. výročie, vyšla jedinečná kniha o koňoch a koňaroch s príznačným názvom Kone naše. V tretej knihe Fričovce zúročil spomienky, ktoré ho k tejto dedine pod Braniskom viazali nielen z čias, kedy tu spolu s manželkou učili, ale i neskôr, keď si tu už ako dôchodcovia prerobili dom na chatu. Bolo len otázkou času, kedy napíše aj o Prešove. V roku 2013 vyšla kniha Prešov v plášti pamäti mapujúca nie základné dejinné udalosti mesta, ale hlavne jeho málo známe zákutia, akými sú Kozia, Kráľová či Holá hora, Bania Lúka, Zabíjaná, Kúty, Surdok, Išľa ai. Osemdesiatku oslávil publikáciou Orkucany, v ktorej sa opäť vrátil do svojho detstva a mladosti, aby tak vyjadril vďaku svojim krajanom z dnes už zaniknutej obce. Vo svojich spomienkach neobišiel ani Sabinov, a tak v roku 2016 vznikla kniha Sabinovské šance a zabudnuté tajomstvá. V nej odhaľuje okrem pôvodu nevšedných názvov tunajších častí: Begalka, Telek, Čiktov či Šanec aj históriu okolitých obcí: Drienice, Pečovskej Novej Vsi, Olejníkova, Majdanu či Čergova. Nateraz ostatná kniha Štefana Staviarskeho Voz plný histórie a príbehov má širší záber, nevenuje sa jednému konkrétnemu miestu, ale ponúka 80 epizód z oblasti celého východného Slovenska. Dočítate sa v nej o legendárnej Sabine, soche Herkula v Snine, tajomstvách domu na Hlavnej 88 v Prešove, Ličartovciach a bohyni Vesne, Myšej hôrke v Spišskom Štvrtku a mnohých iných,.

Tvorba

Voz plný histórie a príbehov Sabinovské šance a zabudnuté tajomstvá Prešov v plášti pamäti 

Voz plný histórie a príbehov (2018)
Sabinovské šance a zabudnuté tajomstvá (2016)
Orkucany (2014)
Prešov v plášti pamäti (2013)
Fričovce (2012)
Kone naše ... (2011)
Gazdašág (2010)

Pri knihe s Jozefom Žarnayom

Pri knihe s Jozefom ŽarnayomSrdečne vás pozývame na ďalšie stretnutie z cyklu Pri knihe s..., ktorý je zameraný na pravidelné besedy s autormi z Prešova a Prešovského regiónu.
Radi by sme prostredníctvom týchto stretnutí zviditeľnili literárnych tvorcov, ktorí žijú tu medzi nami a v našom okolí alebo odtiaľ pochádzajú.

Vo februári sa stretneme s učiteľom a spisovateľom

JOZEFOM ŽARNAYOM

27. február 2019 o 16,30 hod.
Centrálna požičovňa, Levočská 1

Vstup voľný.

JOZEF ŽARNAY - profil

Čítať ďalej...

Jozef Žarnay

Jozef Žarnay*1944, Humenné
Učiteľ, spisovateľ

Mojou snahou bolo tvoriť to, čo som mal sám rád ako čitateľ. Knižka má byť príbehom so zaujímavým dejom, nečakanými zápletkami a štipkou humoru.

Nestor slovenskej sci-fi literatúry pre deti a mládež pochádza z Humenného, detstvo strávil v Michalovciach, no väčšinu svojho života spojil s Prešovom, kam sa s rodičmi presťahovali ešte v roku 1958 a kde po skončení strednej školy vyštudoval dejepis a ruštinu na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Ako učiteľ pôsobil prvých sedem rokov v Kluknave, ďalších desať rokov učil v Radaticiach a po krátkom intermezze v Stavoprojekte sa v roku 1981 znovu vrátil k učiteľovaniu, ktorému ostal verný celé štvrťstoročie strávené na troch prešovských základných školách.

Už v chlapčenskom veku ho fascinovali verneovky, neskôr knihy Stanislava Lema, bratov Strugackých, Františka Běhounka či Vladimíra Babulu. A potom prišiel nápad skúsiť napísať vlastnú vedecko-fantastickú poviedku, ktorá mu pod názvom Tri želania vyšla už pred polstoročím v časopise Kamarát. Povzbudený úspechom sa pustil do románu. Inšpirovalo ho k nemu bralo za dedinou, kde vtedy učil a počas vychádzky so žiakmi si všimol v skale dieru. A tak vznikol jeho knižný debut Tajomstvo Dračej steny z roku 1973 o dobrodružstvách troch žiakov základnej školy z Atómovej Lehoty, Fera, Vila a Stana, ktorí objavia v skalách neďaleko ich rodnej obce ukrytú mimozemskú kozmickú loď a s jej pomocou sa dostanú na dve cudzie planéty. Nasledovalo voľné pokračovanie románu s názvom Prekliata planéta, v ktorom chlapci objavia v horách ukryté transportné zariadenie inej mimozemskej civilizácie, čo ich privedie na planétu zničenú ekologickou katastrofou. Prvotinu síce vtedajšia kritika neuznala, no medzi mladými čitateľmi mala taký pozitívny ohlas, že sa spolu s jej voľným pokračovaním dočkala aj filmového spracovania pod názvom Tretí šarkan, ktorý získal niekoľko ocenení doma i v zahraničí. Sci-fi románom ostal Jozef Žarnay verný i v ďalšej tvorbe. V roku 1983 mu vyšiel román Kolumbovia zo základne Ganymedes, v ktorom sa vinou zásahu meteoru, nezobudí dospelá posádka z umelého spánku. Prebudí sa len niekoľko detí, ktoré sú po pristátí na planéte zničenej atómovou vojnou, odkázané len na svoju šikovnosť a spoluprácu. Nasledoval román Časolet, v ktorom hrdinovia príbehu v zápase o ihrisko dostanú nečakaného spojenca, chlapca z iného storočia. Jeho návšteva im umožní dostať sa do minulosti, kde zamotajú život Jurajovi Jánošíkovi, ale i do ďalekej budúcnosti odohrávajúcej sa v 23. storočí. Po dlhšej odmlke sa v roku 2012 znovu prihlásil príbehom plným napätia, záhad a tajomstiev, ktoré zažívajú a odhaľujú mladí vesmírni hrdinovia v neznámom svete mysticky spätom s našou planétou Zem v románe Signály ľadového sveta. Jeho nateraz ostatným literárnym počinom je séria akčných sci-fi príbehov s klasickou detektívnou zápletkou, ktoré v zbierke Vesmírne poviedky spájajú postavy poručíka Rada Torysana a súkromného detektíva Rexa Baxtera.

Svet vedeckej fantastiky mu učaroval nielen umelecky, ale i odborne natoľko, že sa z neho stal zberateľ vzácnych vedecko-fantastických kníh a prvolezec v oblasti historického výskumu tohto žánra na Slovensku. Popri románoch a poviedkach uverejňovaných v domácich mládežníckych časopisoch i zahraničných sci-fi poviedkových antológiách, napísal množstvo odborných článkov z historiografie svetovej aj slovenskej sci-fi, ktoré uverejňoval ako seriály na pokračovanie v časopisoch Zenit pionierov, Zenit a Elektrón, neskôr i v Dotykoch, Slovenských pohľadoch, Krutohlave či časopise Ikarie, z ktorého príspevok vyšiel aj v USA v Science-fiction Studies. Taktiež aktívne spolupracoval s rozhlasom a televíziou, ktorá pripravila inscenácie Tajomstvo Dračej steny i Volanie ľadového sveta. V rozhlasovom archíve sú uložené desiatky jeho poviedok i historiografických pásiem o domácej či svetovej fantastike, portréty svetových autorov vedeckej fantastiky, klasickej dobrodružnej literatúry i svetových autorov detektívky. Za svoju tvorbu získal niekoľko ocenení vrátane čestného titulu SFDr., teda doktora science-fiction od slovenských sci-fi klubov, ako i európskej ceny Sci-fi Euroconu.

O Jozefovi Žarnayovi môžeme bez nadsádzky povedať, že je legendou v oblasti klasického žánru vedeckej fantastiky. Jeho tvorba ovplyvnila celú generáciu čitateľov, ale i budúcich spisovateľov, ktorí s nadšením hltali jeho sci-fi poviedky a jeho meno je už neodmysliteľnou súčasťou literárnych slovníkov, encyklopédií i školských učebných osnov. Oveľa dôležitejší je však fakt, že aj v časoch dokonalej techniky dokážu jeho poviedky a romány osloviť množstvo čitateľov túžiacich v predstavách cestovať po neznámych a tajuplných svetoch.

Tvorba pre deti a mládež

Vesmírne príprady Signály ľadového sveta Časolet
Kolumbovia zo základne Ganymedes Prekliata planéta Tajomstvo dračej steny

Vesmírne prípady (2015)
Signály ľadového sveta (2012)
Časolet (1990 )
Kolumbovia zo základne Ganymedes (1983)
Prekliata planéta (1977)
Tajomstvo Dračej steny (1973)

Televízna a filmová tvorba
Tretí šarkan (1985)
Volanie ľadového sveta (1983)
Tajomstvo Dračej steny (1980)

zvedave citanie pohyb

Chcem, aby...

Chcem, aby v knižnici...

Kliknite a napíšte nám svoj nápad.